Hór
Hor alebo Heru alebo Har, po grécky Horus, je staroveký boh egyptského panteónu, ktorý bol spodobovaný ako sokol alebo muž so sokoliou hlavou. Horov kult pretrval s viacerými zmenami počas celých staroegyptských dejín a hral významnú úlohu v egyptskom náboženstve, obzvlášť v kulte faraónov. Hor vystupuje v kráľovskom mýte ako ten, kto porazí zosobnenie síl chaosu, Sutecha, a nastolí v Egypte poriadok. V tomto kozmickom konflikte vraj Hor prišiel o jedno oko. Je to snáď toto oko, ktoré je pod meno Oko Horovo, známym staroegyptským symbolom sily.
Meno
Pri prepise hieroglyfov, ktorými sa zaznamenávalo Horovo meno, bolo meno sokolieho boha staroeg. ḥr.w a podľa rekonštruovanej výslovnosti sa čítalo *ḥāru, čiže „Vzdialený“. Do koptštiny prešlo ako Hór, z čoho bolo zas odvodené starogr. Ὡρος – Hóros. Pôvodná podoba mena sa zachovala napríklad v spojení Har-Si-Ese, Hor, syn Esetin, z neskorších egyptských dejín.
Hor bol niekedy nazývaný aj Necheny, čiže „sokol“, aj keď je možné, že v tomto prípade išlo skôr o iné, staršie sokolie božstvo uctievané v staroegyptskom meste Nechen, ktoré do seba Hor absorboval. V podobe sokola bol niekedy Hor nazývaný aj Kemwer (staroeg. km-wr – „Veľký čierny“).
|
|
Hor v rôznych funkciach
Hor bol jednoznačne astrálnym božstvom, syn boha podsvetia Usireva (starogr. Osiris) a bohyne Eset (starogr. Isis). Z tohto dôvodu bol spájaný s faraónmi Horného Egypta, strediska Horovho kultu, a stali sa ich ochrancami. K tejto predstave sa pridružila viera, že Hor je synom Eset, ktorá bola pôvodne považovaná za zbožštenú kráľovnú.
Hor ako Džebauti
Tvrdilo sa, že po tom, ako bol stvorený svet, Hor usadol na bydlo známe ako džeba (doslova prst), aby si odpočinul, a to začalo byť okamžite považované za posvätné. Pri niektorých príležitostiach bol Hor nazývaný "Pán džeby". Pod týmto označením bol Hor uctievaný obzvlášť v meste Buto, kde sa mu hovorilo Džebauti (Tí, ktorí sú spojení s džebou, dôvod použitia plurálu nie je celkom jasný). Džebauti bol v neskorších dobách zobrazovaný ako volavka, ktorá spočívala na posvätnom bydle.
Hor ako boh slnka
Pre svoju spojitosť s nebom začal byť Hor, celkom prirodzene, spájaný aj so slnkom a mesiacom. Preto sa tvrdilo, že slnko je jeho jedným okom a mesiac druhým, pričom ich nebeská púť bola spôsobená tým, že Hor v podobe sokola preletel od obzoru k obzoru. V tejto podobe bol známy ako Harmerty – Hor dvoch očí. To, že mesiac nesvieti rovnako jasne ako slnko, bolo neskôr vysvetľované mýtom o súboji Hora a Sutecha, v ktorom Sutech vypichol Horovi jedno oko. Iný mýtus tvrdil, že počas novu bol Hor úplne oslepený, takto bol známy ako Mechenty-er-irtej („Ten, ktorý nemá oči“). Po objavení sa mesačného kosáka bol nazývana zasa Chenty-irtej („Ten, ktorý má oči“). Pokiaľ bol oslepený, verilo sa, Hor bol nebezpečný, pretože nedokázal rozlíšiť priateľov od nepriateľov.
Od istej doby bol Hor stotožňovaný s iným slnečným bohom, Réom, ako Ré-Harachtej („Ré, ktorý je Horom dvoch obzorov“). Takéto zjednotenie sa však neukázalo príliš šťastným. Jednak robilo Réa, staré stvoriteľské božstvo, synom bohyne Hathor, čiže stvoreného boha, a jednak spojilo Réa s jeho vlastným synom Horom, teda zároveň otcom i synom, čo pre starovekých Egypťanov nebola práve pochopiteľná myšlienka. Z týchto dôvodov Ré nikdy úplne neasimiloval Hora do jediného sokolieho slnečného božstva. V snahe o potlačenie nesúrodostí bola niekedy za manželku Réa-Harachteja považovaná Iusaaset, čo bol vlastne tieň boha, pôvodne boha Atuma, ktorý bol ale neskôr stotožnený s Réom ako Ré-Atum.
Napriek tomu snaha stotožňovať jedného z druhým zostala a Ré bol naďalej zobrazovaný so sokoliou hlavou. Podobne bol Hor, čoby Ré-Harachtej, s ohľadom na chmúnevský mýtus o Ogdoade, niekedy zobrazovaný ako nahý chlapec s prstom v ústach, sediaci v kvete lekna spolu so svojou matkou. V tejto detskej podobe bol Hor známy ako Neferhor (písané tiež ako Nefer Hor, Nepheros alebo Nopheros). Podľa ogdoadického mýtu o stvorení zniesol boh Thovt na počiatku kozmické vajce, z ktorého sa vyliahol práve Neferhor.
Keďže u Hora prevážila jeho funkcia solárneho božstva, jeho mesačný aspekt bol potlačený a túto úlohu prebrali iné, menej významnejšie božstvá. Tak sa bohom mesiaca stal Chons. Iný mesačný boh, Thovt, bol spájaný viac s niektorými lunárnymi aspektmi, múdrosťou, liečením a uzmierovaním. Keď získal Thovtov kult na význame, jeho osoba bola vložená aj do mýtu o spore medzi Sutechom a Horom, takže to mal byť údajne on, kto spôsobil, že semeno oboch bohov svedčilo v procese.
Hor-premožiteľ Sutecha
Z pôvodného letmého nepriateľstva medzi Horom a Sutechom sa do obdobia 19. dynastie stala samostatný mýtus, v ktorom Hor pripravil Sutecha o jeden zo semenníkov (to malo vysvetľovať Sutechovu neplodnosť). Podľa papyru Chestera-Beattyho I bol Sutech považovaný za homosexuála. Svoju nadradenosť nad Horom sa snažil dokázať tým, že Hora zvedie a dôjde k ich styku. Avšak Hor nastaví ruku medzi Sutechove nohy a zachytí jeho semeno, ktoré následne hodí do rieky, aby o ňom nemohlo byť povedané, že bol oplodnený Sutechom. Potom sám Hor potrie vlastným semenom šalát, ktorý je Sutechovým najobľúbenejším jedlom (podľa Egypťanov bol šalát falickou rastlinou). Po tom, ako Sutech zje šalát, predstúpia obaja sokovia pred bohov, aby ich rozsúdili a pririekli niektorému z nich vládu nad krajinou. Bohovia najprv vypočujú Sutechovo tvrdenie, že sa zmocnil Hora, ale keď dajú svedčiť jeho semenu, odpovie im z rieky a tým zmarí jeho výrok. Potom bohovia vypočujú Horovo tvrdenie a keď dajú svedčiť jeho semenu, ozve sa zo Sutechových útrob. Preto je za vládcu Egypta vyhlásený Hor.
Ako víťaz v tomto súboji o moc nad Egyptom, ktorý podľa niektorých mohol vychádzať z historického súperenia o moc Horného a Dolného Egypta, bol Hor označovaný ako Harsiesis, Heru-ur alebo Har-Wer (staroeg. ḥr.w-wr – „Hor Veľký“), najčastejšie prekladané ako Hor Starší.
Jednou z interpretácii mýtu je historický zápas Horného a Dolného Egypta o nadvládu nad celou zemou. Hor bol považovaný za božstvo Horného a Sutech za božstvo Dolného Egypta. Víťazstvo Hora je vlastne víťazstvom Horného Egypta v procese zjednotenia.
Hor ako Esetin syn
Keď splynuli bohovia Ré a Atum, Hor začal byť považovaný za súčasť Enneady. Pretože Atum splodil svoje potomstvo bez ženskej polovičky (podľa mýtu bola jeho družkou jeho vlastná ruka), bolo jednoduché pripísať Horovo materstvo bohyni Hathor. Pretože však bolo ťažké urobiť Hora rovného Atumovým priamym deťom, prvotným bohom Šovovi a Tefnut, bol sokolí boh posunutý medzi štyroch súrodencov Usireva, Eset, Nebtet a Sutecha, Atumove pravnúčatá. V tejto úlohe bol uctievaný v meste Behdet (Edfú) ako Har-Behedti (skracované na Bebti).
Že mali spolu Geb a Nut päť detí vysvetľovali Thovtovi kňazi mýtom, v ktorom Thovt predpovedal narodenie veľkého kráľa bohov zo spojenia Geba a Nut. Ré, obávajúci sa o svoju moc, preklial Nut, takže nemohla porodiť v žiaden deň roku. Thovt, aby ju zbavil kliatby, hral v kocky s Chonsom a vyhral od neho ¹/₇₂ mesačného svetla. Pred touto dobou mal egyptský kalendár 360 dní, takže ¹/₇₂ zodpovedala 5 dňom. Podľa príbehu Nut mohla porodiť až v týchto piatich zvyšných dňoch, každý deň jedno dieťa. Mýtus má spojitosť s reformou egyptského kalendára, ku ktorému bolo priadných práve päť dní.
Mystéria zasvätené Horovi
Pretože Hor, ktorý bol Usireho synom, sa narodil až po Usireho smrti a preto, že v svojej skoršej forme bol Hor manželom Eset, postupne sa stával rozdiel medzi Horom a Usirevom nezreteľný a od istej doby bol Hor považovaný za zmŕtvychvstalého Usireva. Navyše Usire, ako Hor pred smrťou a zmŕtvychvstaním, bol už považovaný za stvoriteľské božstvo, keďže do seba prijal vieru v Ptaha-Sókara. Tak došlo k tomu, že v helenistickej dobe bol na niektorých miestach Hor celkom stotožňovaný s Usirevom, stal sa vlastným otcom, čo Gréci, na rozdiel od Egypťanov, dokázali prijať. V tejto podobe bol Hor niekedy nazývaný Heru-sema-tavej („Hor, zjednotiteľ dvoch zemí“), pretože Usire vládol nad ríšou mŕtvych a Hor nad svetom živých.
Podobne prešla premenou i Horova matka Eset, ktorá už skôr prijala aspekty bohyne Hathor (a tá ešte skôr absorbovala bohyňu hudby Batu), obzvlášť jej sistrum. To všetko viedlo k tomu, že Hor, vo funkcii Syna, bol známy ako Ihej (tiež Ihi, Ehi, Ahi, Ihu), čiže „hráč na sistrum“. To umožňovalo aspoň nejaké odlíšenie otca od syna v tomto komplikovanom ezoterickom učení. Vplyv platónskej náuky nakoniec viedol k vytvoreniu mystérijného kultu, ktorý Gréci prebrali a upravili do viacerých podôb. Dnes sú tieto mystéria nazývané kult risa-Dionýza.