Re- boh slnka
Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (staroeg. rˁ, podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže „Mesto slnka“.
Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami[1]. Hymnus na Ré (cca 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus. V tomto literárnom diele je niekoľko bohov a bohýň zobrazených nie samostatne, ale iba ako určité prejavy Ré.
Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu. Preto sa Egypťania sami nazývali „dobytok boha Ré“.
Podoba
V staroegyptskom umení bol Ra zobrazovaný prevažne ako muž nosiaci na hlave kráľovskú korunu (znak vlády nad bohmi) a slnečný disk. Často má hlavu sokola, podobne ako Hor. Niekedy je Ré zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe – ako malé dieťa pri jeho východe, muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Egypťania považovali toto neustále starnutie boha Ré za dôvod, prečo opustil svet ľudí a nechal Usireho a Hora, aby zaujali jeho miesto. Táto predstava je často spojená s mýtom, v ktorom Eset oklame staručkého Réa, ktorý vládne na zemi ako faraón v ľudskej podobe, aby jej prezradil svoje tajné meno, zdroj sily, ako jedinej z bohov a bohýň. Rovnaké symboly ako Ré používa aj rad ďalších solárnych božstiev, obzvlášť Hor.
Ďalšími odznakmi boha Ré sú:
- vták Bennu, ktorý predstavuje Réovo ba, jeho energiu a symbol znovuzrodenia
- slnečný disk označovaný hieroglyfom ⊙
- Anch symbolizujúci životodárnu moc slnka
- obelisk, ktorého lúčovité hrany predstavujú lúče slnka, považovaný tiež za prototyp prvotného pahorku benben, na ktorý usadol vták Benu
- pyramídy, ktoré sú orientované vo východo-západnom smere a mali snáď slúžiť ako schodisko pre dušu k Réovej nebeskej bárke
- sokol
- býk
- Ureus, kobra obkrútená okolo slnečného disku, jeho ochrankyňa, ktorá pľuje jed na toho, kto by sa k nemu chcel priblížiť
Meno v hieroglyfoch
|
|
|
|
Ré ako slnko
Pre Egypťanov bolo slnko prinášajúce svetlo, teplo a teda aj rast nesmierne dôležité. Niet preto divu, že i Ré bol považovaný za jedno z najdôležitejších božstiev Egypta a ako vládca bohov. Slnečný kotúč bol považovaný buď za Réovo oko alebo za Réovo telo. Egypťania tiež verili, že Ré vidí všetko, čo sa deje na zemi.
Egypťania ďalej verili, že Ré-slnečný disk putuje po oblohe v člne, ktorý chránil jeho oheň pred prvotnými vodami – Nun -, ktorými prechádzala slnečná bárka v noci. Ré putoval v slnečnej bárke s ďalšími bohmi vrátane Maat, ktorá loď viedla, Sutecha a Mehena, ktorí ju chránili pred príšerami podsvetia. Medzi tieto príšery patril Apop, had, ktorý sa každú noc pokúšal zhltnúť slnko. V egyptských predstavách bol východ slnka znovuzrodením slnka z lona Nut, bohyne-nebies, a preto pripisovali bohu Ré moc obnovenia života, čo z neho robilo mocné stvoriteľské božstvo.
Podľa vzostupu a zostupu iných solárnych božstiev sa menila aj pozícia boha Ré v egyptskom panteóne. V úlohe boha-slnka sa postupne vystriedal Ré s Horom, Atonom a Amonom (ako Amon-Ra), pričom žiaden z týchto bohov nikdy nestratil svoje spojenie so slnečným diskom. Ré a niekedy aj Hor boli rozložení na niekoľko menších bohov, ktorý dohliadali na slnko pri jeho východe, na poludnie a pri západe.
Réov kult
Počas Starej ríše dosiahol kult boha Ré jeden zo svojich vrcholov. Už za 2. dynastie bol Ré uctievaný ako solárne božstvo a jeho moc bola stále viac rozširovaná na ďalšie oblasti života. V dobách 4. dynastie tak bol faraón vnímaný ako Réovo vtelenie na zemi a bol oslovovaný „Réov syn“ a za 5. dynastie dosiahol jeho kult skutočne gigantických rozmerov – Ré sa stal štátnym božstvom, s jeho kultom bola spojená výstavba pyramíd i obeliskov a boli mu zasvätené aj početné chrámy. V tej istej dobe sa objavili tzv. Texty pyramíd, ktoré pripisovali Réovi čoraz väčší význam pri posmrtnej ceste faraóna podsvetím. Réov kult sa ďalej vzmáhal aj po odznení výstavby najväčších pyramíd počas Prvého prechodného obdobia, a to tak, že v čase 11. dynastie bol Ré považovaný až za akéhosi teistického Boha, ktorý stvoril svet i ľudí. Zlo bolo dôsledkom ľudského konania. V tejto pozícii bol Ré spájaný s bohyňou Maat symbolizujúcou pravdu a poriadok. Dokonca sa verilo, že Ré bude trestať ľudské zločiny po smrti.
Počas Strednej ríše bol Ré stále častejšie spájaný s inými božstvami, hlavne Amonom a Usirevom.
Počas Novej ríše dosiahlo uctievanie Réa ďalší zo svojich vrcholov. Na stenách hrobiek sa objavujú komplikované texty, ktoré opisujú Réovu cestu podsvetím. Tvrdilo sa tiež, že Ré nesie modlitby a požehnanie na svojej slnečnej bárke spolu s dušami mŕtvych. Myšlienka na Réovo starnutie spolu so slnkom sa objavuje práve v tomto období.
Hoci kult boha Ré bol rozšírený po celom Egypte, jeho strediskom zostalo mesto On (Heliopolis), domov Enneady na čele s bohom Atumom, s ktorým bol Ré stotožňovaný. Sviatok Prijímania boha Ré bol oslavovaný 26. mája podľa Gregoriánskeho kalendára.
Ré stotožňovaný s inými božstvami
Tak ako v prípade iných egyptských bohov, Ré bol často stotožňovaný alebo zlučovaný s inými bohmi v snahe zladiť viaceré lokálne kulty do jedného štátneho panteónu. Tak bol Ré v rôznych obdobiach vnímaný ako:
- Amon alebo Amon-Ra
Amon bol pôvodne členom Ogdoady, spolu so svojou ženskou polovicou Amaunet zosobnenie tvorivej energie, a bol od veľmi starých čias považovaný za patróna Téb. Vo svojej tvoriteľskej funkcii bol stotožňovaný skôr s vetrom a vzduchom ako so slnkom, ale v dobe, kedy sa kult Amona a Réa stále vo väčšej miere presadzovali v Egypte, boli spojený do jedného božstva, Amon-Ra, slnečného tvorivého boha. Je ťažké určiť, kedy presne došlo k syntéze. Amon-Ra sa spomína už v Textoch pyramíd z 5. dynastie. Dnes je najčastejšie prijímaná hypotéza, podľa ktorej stvorili boha Amon-Ra tébski faraóni 18. dynastie, aby tak spojili starší kult boha Ré s Amonovým kultom. Postupom času sa stal Amon-Ra praktický jediným bohom Egypta a jeho kňazi získali taký veľký vplyv, že ohrozovali absolútnu moc faraóna.
- Atum alebo Atum-Ra
Podobne ako Amon-Ra, i Atum-Ra (či zriedkavejšie Ra-Atum) vznikol z dvoch starších, osve uctievaných božstiev, ale Ré zdieľal viac podobnosti s Atumom než s Amonom. Atum bol spájaný so slnkom a navyše to bol stvoriteľ Enneady. Obaja, Ré aj Atum, boli považovaní za otcov bohov a faraónov. Bolo takmer nevyhnutné spojiť tieto dva kulty, čím sa, mimo iné, Ré stal otcom bohov Enneady.
- Ré-Harachtej
Počas staroegyptských dejín bol Ré-Harachtej viac len titulom alebo prejavom boha než jeho zloženou formou. Toto pomenovanie by sa dalo preložiť ako „Ré, ktorý je Horom obzorov“. Označenie malo spájať Harachteja (Hora-vychádzajúce slnko) s Réom. Je možné, že toto pomenovanie jednoducho odkazuje na Réa ako slnko putujúce od horizontu k horizontu či možno ako toho, ktorý prináša nádej a znovuzrodenie. Spojenie medzi Horom a Réom vzniklo z ich spoločných atribútov a ich spojitosťou s osobou faraóna.
Cheprér bol chrobákom skarabeom, ktorý kotúľal slnko po oblohe pri jeho východe, a bol niekedy považovaný za rannú podobu Réa. Podobne bol boh Chnum vnímaný ako večerná podoba slnečného boha. Myšlienka, že rozliční bohovia (alebo aspoň rozličné aspekty Réa) vládnu jednotlivým častiam dňa, bola v Egypte pomerne rozšírená, ale často boli ako tieto odlišné podoby slnka uvádzaní iné božstvá. Tak napríklad v telemickej knihe Reš vel Helios Ré predstavoval vychádzajúce slnko, Hathor slnko na poludnie a Atum zapadajúce slnko.
Zriedkavo bol Ré spájaný s Ptahom, stvoriteľským bohom podľa Memfidskej kozmogónie. Častejšie bol však považovaný za toho, ktorý dal Ptahovi život prostredníctvom svojej božskej vôle ako svojmu prvému stvoreniu, obzvlášť pokiaľ bol stotožňovaný s Atumom alebo Amonom.
Komentáre
Prehľad komentárov
Harachteja je toRe-ovo meno ktoré bolo za starého Egypta tajné ?
?
(..., 18. 6. 2018 13:18)